Skočiť na hlavný obsah
Logo Európskej komisie

Frederic

Frederic pracuje v OIB (úrad Európskej komisie pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli), kde zodpovedá za dostupnosť pre ľudí so zníženou pohyblivosťou. Frederic je nevidiaci a v inštitúciách EÚ pôsobí od roku 1998.
Opýtali sme sa ho, aké osobitné úpravy mu boli poskytnuté na pracovisku.

„Dostal som počítač vybavený softvérom na syntézu reči (JAWS) a klávesnicu s Braillovým písmom. GR pre výskum a inováciu mi pri príchode ponúklo viac, než som skutočne potreboval, bolo to veľmi pôsobivé a ako privítanie naozaj úžasné. Moje prvé skúsenosti boli fantastické. Neskôr, keď som zmenil pracovisko, to už nebolo také zrejmé, ale vďaka trpezlivosti som nakoniec dostal všetko, čo som potreboval.“

Frederic dodáva, že jeho postihnutie nie je v pracovnom tíme prekážkou.

„Handicap je tu výhodou! Snažím sa vnímať svoju situáciu pozitívne. Nechcem budiť dojem, že sa na mňa nalepila všetka smola tohto sveta. Pomáha mi aj to, že mám psa, je to náš maskot.“

Maurizio

Maurizio je tlačový atašé v Európskom parlamente v Taliansku. Je nevidiaci a v inštitúciách EÚ pracuje od roku 2015.
Chceli sme vedieť, čo si myslí o výberovom konaní, a či má pocit, že je plnohodnotným členom tímu.

„Tím úradu EPSO pre prístup (EPSO ACCESSIBILITY team) bol skvelý! Počas súťaže všetko prebiehalo hladko. Testy som absolvoval v Braillovom písme, pričom som ich dostal v elektronickej verzii a mal som k dispozícii osobného asistenta. Potom som ešte musel absolvovať pohovor a pri tom som vlastne nepotreboval žiadne prispôsobenie podmienok. Nepociťujem, že by som mal v práci nejaké prekážky. Nikdy som nenarazil na problémy vyplývajúce z toho, že som zdravotne postihnutý. Ak si človek osvojí pozitívny postoj i vtedy, keď sú ľudia neznalí veci alebo skeptickí, ak prejaví záujem podeliť sa o svoje skúsenosti, sa môže za každých okolností presadiť.“

Maurizio radí ostatným uchádzačom s osobitnými potrebami, aby si podali prihlášku na miesto v inštitúciách EÚ.

„Povedal by som to takto: je to naozaj uskutočniteľné, dá sa to. A človek pritom nemusí byť ani polyglot, ani superhrdina! Verte mi, naozaj sa to dá. Bude vás to stáť len trocha času, nemáte čo stratiť a v hre je mimoriadne zaujímavá kariéra. Keď porovnáte „náklady“ a prínosy, niet o čom uvažovať, prínosy sú veľmi zaujímavé. Jediná otravná záležitosť je vypĺňanie prihlášky... Ale keď ju už podáte, uvedomíte si, že vás to stálo len veľmi málo času. Pritom ide o obrovskú príležitosť! Nenechajte sa odradiť prihláškou!“

 

Krystle

Krystle má zníženú mobilitu, pracuje ako komunikačná asistentka v Európskej komisii v Bruseli a v európskych inštitúciách pôsobí od roku 2002.
Opýtali sme sa, aké osobitné úpravy jej boli poskytnuté a či si myslí, že jej postihnutie pri práci prekáža.

„Komisia mi poskytla invalidný vozík, opierku na chodidlá, zdravotnú stoličku a vyhradené parkovacie miesto. V kúpeľni pre mňa nainštalovali úchytné tyče. Mám pocit, že som sa do tímu plne integrovala. Keď máme schôdzu, kolegovia mi spontánne ponúkajú pomoc alebo sa opýtajú, čo môžu pre mňa urobiť. Mám radosť, keď vidím, že moju prácu oceňujú. Nemám žiadne osobitné privilégiá, pracujem rovnako ako ostatní a na moju zníženú mobilitu reagujú všetci s pochopením.“

Krystle preto radí aj ostatným uchádzačom o zamestnanie v EÚ, ktorí majú osobitné potreby:

„Jednoznačne vám odporúčam prihlásiť sa! Fyzické postihnutie nie je prekážkou, vo výberových konaniach sa preverujú vaše vedomosti, a nie to, či dokážete zabehnúť maratón. Každý je vítaný. Štátna príslušnosť, farba pokožky, pohlavie, fyzické postihnutie ... nič z toho nie je prekážkou. Zastúpené sú tu všetky národy EÚ a rozdiely sú vnímané pozitívne. Človek so zníženou pohyblivosťou z Malty či nevidiaci z Estónska – to nie je podstatné. Multikultúrnosť znamená pracovať s ostatnými bez ohľadu na rozdiely medzi nami. Inštitúcie zriadili služby, do ktorých sa môže prihlásiť každý. Rovnaké príležitosti sú ozajstným právom.“

Fabio

Fabio je vedúcim oddelenia riaditeľstva pre ľudské zdroje Európskeho parlamentu. Má amputovanú nohu a v inštitúciách EÚ pôsobí od roku 2001.
Opýtali sme sa ho, či na pracovisku potreboval nejaké osobitné úpravy.

„Ak nemôžem chodiť s protézou, chodím s barlami, vtedy však nemôžem používať ruky. Nepoužívam žiadne špeciálne pomôcky, mám IT nástroje ako iPad či niekoľko notebookov. Keďže mám kvôli protéze problémy s chrbticou, využívam stôl s nastaviteľnou výškou. Mám aj nárok na parkovacie miesto. Získanie týchto výhod nebolo ťažké. Keďže moje postihnutie spočíva v obmedzení pohyblivosti, nie je to až taký problém. S ostatnými komunikujem bez obmedzení.“

Pre ďalších uchádzačov o zamestnanie v EÚ, ktorí majú osobitné potreby, má Fabio tieto rady:

„Nesmieme sa báť, musíme nájsť spôsob, ako sa s novou situáciou vysporiadať. Nemôžeme len tak prísť a očakávať, že všetko bude OK a Parlament sa o všetko postará. Žiadna inštitúcia na svete sa nedokáže postarať o všetko. Potreba pripraviť sa na nové prostredie sa týka najmä ľudí so zdravotným postihnutím. Tí už vedia, že ku všetkému musia pristupovať ináč a že sa musia ináč aj pripraviť.“

Konstantinos

Konstantinos už rok pracuje na Generálnom riaditeľstve Európskeho parlamentu pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu. V roku 2006 mu zistili sklerózu multiplex a chodí o barle. Opýtali sme sa, ako vníma svoje pracovné prostredie.

„Vďaka tomu, že moje pracovné prostredie je ku mne veľmi ústretové (či už ide o kolegov alebo bezbariérový prístup), môj zdravotný stav je dnes stabilný, ak nie lepší. Projekty, na ktorých pracujem, ma navyše motivujú k ešte väčšiemu nasadeniu. Som mimoriadne nadšený tým, ako sa zlepšuje infraštruktúra Európskeho parlamentu a jej prístupnosť pre ľudí s osobitnými potrebami. Preto som veľmi šťastný, že som dostal možnosť preukazovať najlepšie postupy Európskej únie, pokiaľ ide o zdravotné postihnutia.“

Johan

Johan pracuje od roku 2014 pre Európsky parlament v Bruseli ako systémový administrátor. V roku 2004 mu diagnostikovali autizmus, ale jeho postihnutie na prvý pohľad nevidno. Opýtali sme sa ho, či má pocit, že je plnohodnotným členom tímu, a či mu porucha niekedy v práci prekážala.

„Do tímu sa cítim úplne začlenený. Som pomerne extrovertný typ, takže rád komunikujem s kolegami. Často žartujeme a veľa sa nasmejeme. Väčšina mojich kolegov ani nevie, že som autista. Za tie roky som sa už naučil svoje postihnutie skrývať a v mojom odbore autistické správanie vlastne nie je až také výnimočné. A možné je aj to, že som atypický autista. Väčšina ľudí si myslí, že autisti sú nespoločenskí, ale to vôbec nie je pravda. Faktom je, že autisti uvažujú ináč, napríklad sa viac zameriavajú na detaily, a často im spôsobuje ťažkosti zmyslové vnímanie, ale keď sú uvoľnení, spoločnosť druhých si naozaj cenia.“

Johan nabáda aj ďalších kandidátov s osobitnými potrebami, aby podali prihlášku na miesto v inštitúciách EÚ. Jeho rada znie:

„V európskych inštitúciách je radosť pracovať. Ľudia sú tu otvorení voči ľuďom so zdravotným postihnutím. A napríklad aj budovy sú upravené tak, aby vyhovovali potrebám ľudí na vozíčkoch. Pred výberovou komisiou musíte preukázať, že máte rovnaké, ak nie väčšie kvality ako ostatní uchádzači , ktorí sú bez zdravotného postihnutia. Takže dôkladne sa na testy pripravte a chopte sa príležitosti.“

Ville

Ville je od narodenia je nevidiaci a pracuje od roku 2013 ako právny zástupca v Európskej komisii v Bruseli. Chceli sme vedieť, čo si myslí o výberovom konaní, a ako sa cíti ako zamestnanec Európskej komisie.

„Tím úradu pre prístup uchádzačov s osobitnými potrebami (Accessibility Team) je podľa mňa veľmi kompetentný a dobre zorganizovaný. Po prijatí mojej registrácie mi navrhli opatrenia, ktoré mi ako nevidiacemu kandidátovi umožnili zúčastniť sa na prvom kole súťaže za rovnakých podmienok ako ostatní. Podľa mňa postupovali veľmi primerane a účelne. Táto dobrá spolupráca z ich strany pokračovala aj počas celého výberového konania vrátane fázy v hodnotiacom centre. Pre mňa bolo príjemným prekvapením, že takmer všetky dokumenty sú v elektronickej forme, lebo všetka odosielaná i prijímaná korešpondencia sa registruje v elektronických databázach. Tu pracujem s čítačom obrazovky a prakticky vôbec nemusím strácať čas skenovaním dokumentov do počítača, čo som musel robiť vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach. Cítim sa ako plne integrovaný človek – vďaka úžasnému postoju mojich kolegov a nadriadených.“

Ville poskytuje rady iným uchádzačom s osobitnými potrebami, ktorí si podávajú prihlášky o miesto v inštitúciách v EÚ.

„Ukážte svoju motiváciu. Ak máte zdravotné postihnutie, skúste sa na to pozrieť z pohľadu zamestnávateľa. Buďte pripravený na to, že vám budú klásť otázky na túto tému. Vopred si premyslite, aké riešenia vašich osobitných potrieb by v danom pracovnom prostredí mohli byť primerané. Nestrácajte trpezlivosť. Každú žiadosť o pracovné miesto a každý pohovor vnímajte ako príležitosť niečo sa naučiť – a to aj v prípade, že ste neboli vybraný. Sústreďte sa na svoje zručnosti, nie na osobitné potreby.“